Ľudové piesne sú charakteristickým prejavom tradičnej ľudovej kultúry. Po stáročia prežívali v ústnom podaní jednotlivcov a uchovávali znalosti ľudí, ich prežívanie reality, viazali sa na obrady. Folklór je umením hovoreného alebo spievaného slova. Každá ľudová pieseň žije naplno a reálne v okamihu, kedy je spievaná.
Piesne sprevádzali človeka od narodenia po smrť
„V minulosti sme sa stretávali s veľkým bohatstvom folklórnych piesní, ktoré človeka sprevádzali po celý život, od kolísky až po hrob. Pieseň zaznievala pri narodení dieťaťa, krste, detských hrách, tanečných zábavách mládeže, pri svadbách, odobierke, čepčení, pri pohreboch, ale aj pri práci, pri spomínaní na odchod za prácou,“ hovorí pedagogička a etnologička Martina Bocánová. Možnosti interpretácie boli pestro členené a vyvíjali sa spolu s fázami osobného a spoločenského života. Ovplyvňovali ju dejinné udalosti, sociálne a hospodárske pomery, zamestnanie obyvateľov, spoločenský život, susedské a príbuzenské vzťahy, obyčaje, obrady, rôzne slávnosti.
Ľudová uspávanka ako žáner prežila všetky doby, Foto: súkromný archív
V dvadsiatom storočí sa situácia začala meniť
Situácie, pri ktorých sa ľudia spontánne stretávali, sa začala meniť. Menila sa aj ľudová slovesnosť a jej tradičné prvky. „Významne tu zasiahla prvá a druhá svetová vojna, ideologická zmena v podobe socializmu. Politická situácia narušila obradové a folklórne situácie spájajúce sa s náboženstvom, kolektivizácia menila situácie, ktoré sa spájali so svätením zeme, plodín atď. Zmenil sa spôsob života, jeho miesto a funkcie v kultúre spoločnosti. Hoci boli zmeny výrazné, folklórna tvorba nezanikla. Transformovala sa do iných podôb, reaguje a potreby súčasnosti,“ ďalej vysvetľuje. Jednoducho, časť folklórnej tvorby zostala vo svojej prirodzenosti medzi bežnými ľuďmi, časť sa preniesla na pódiá prostredníctvom folklórnych súborov a zoskupení. Dôkazom toho je existencia rôznych súčasných festivalov ako Folklórny festival Myjava, Zamagurské folklórne slávnosti, Východná či hudobno-tanečných telies ako SĽUK alebo Lúčnica.
Spontánny vývin folklóru narušili vojnové konflikty a zmeny režimu, Foto: súkromný archív
Folklórna tvorba má svoje postavenie aj v médiách
Médiá ako rozhlas, televízia sú vzdialené tomu, čo chápeme ako autentický folklór, no napriek tomu sú významnou bránou poznania kultúr naprieč národmi. Regionálna osobitosť ľudovej tvorby zostáva, využívajú sa nové spôsoby jej spracovania a podania. „V 20. storočí sa vyprofilovala tzv. world music, kde je zdrojom inšpirácie folklór, avšak vytvára inovatívne typy prejavu, ktoré sú blízke súčasnému človeku a jeho vnímaniu sveta. To, že je folklór každodennou súčasťou života človeka, si ľudia často ani neuvedomujú. Vedome si však vytvárajú k nemu vzťah v iných komunikačných väzbách a s inými spoločenskými funkciami. Tento jav označujeme ako druhá existencia folklóru, ako folklór, ktorý sa realizuje v inom prostredí s dôrazom na odlišné momenty ako tomu bolo v minulosti,“ uzatvára pani Bocánová.
Dnes je ľudová slovesnosť pretváraná tak, aby pokryla potreby modernej spoločnosti. Dbá však na kľúčové prvky, ktoré treba ponechať, Foto: Krajinka, Z Podpoľania - C. Bachratý, 2018
Tereza Šimončičová
